Ten pocit, ked si obleciete prvy krat uniformu je dokonaly. Ja som bola dokonala. Presne podla nasich noriem, ktore su striktne a musime ich pedantne dodrziavat. Konecne som vymenila teplaky za saka, bluzky, nohavice a bez ruzu uz nejdeme von. Ludia sa na nas pozeraju inak a dokonca sa aj citime inak. Tento styl bol pre mna stvoreny a ja trubka som o tom 23 rokov ani nevedela. Dokonca nam to sekne tak velmi, ze si par z nas volaju ako modelky pre spolocnost.
Vcera som bola dokonca aj na foteni pre katalog spolocnosti, kde fotograf ospevoval aka som fotogenicka, a ze by som sa mala zucastnit nejakej ich sutaze a mam predpoklady k tomu, aby by som sa mohla stat tvarou spolocnosti. Fuuuu. A ego mi rastlo v tej chvili do enormnych vysin. :D
Okrem tychyto pre mna novych a jasne, ze skvelych zazitkov sme si pocas tychto tyzdnov vyskusali servis, naucili sa pouzivat spisovny jazyk a konecne dostali zoznam miest kam poletime, hned po odovzdani kridel, ktore dostaneme uz o par dni. Najviac sa tesim na Londyn, pretoze tam s Monikou ostavame v rovanky den. A to sa teda budu diat veci.
Ach ta moja Monika. Co by som tu bez nej robila. Kazdy den jej hovorim, ze som si ju uz davno vymodlila. Stale som chcela, aby moj nastavajuci bol sportovec, ktory zdravo papa, je s nim sranda, je krasny, uspesny, inteligentny, nefajciar, a ktory by ma lubil presne taku aka som. A PRESNE takeho cloveka mi BOH poslal do zivota. Jediny problem je len ten, ze som sa pri modlitbach asi zabudla zmienit, ze to ma byt chlap. :D
Vdaka ti Bahrain, vdaka Ti Boze za nu. Boh ma tu velm pozehnava. Som stastna, ze tu mam kostol, modlitby, ze stretavam Boziu velkost a dokonalost v kazdom momente, v kazdej situacii a v kazdom cloveku, ktoreho stretnem. A chcete vediet o araboch? Aki su? Nemozem sa stazovat. Pohostinni, mili, priatelski a tolerantni. Tak ako ja uznavam, tolerujem a vazim si ich vieru, tak oni toleruju tu moju. :)
Este stale mam sice troska problemy s ich regulami, ale snazim sa co najrychlejsie naucit moslimskej kulture, pretoze je uplne ina. Vdaka Bohu za Ahmeda, ktory mi je skvelym "sprievodcom".
Naucil ma mnoho veci, ako sa chovat, aby som nebola neslusna, alebo netolerantna. Vedeli ste napriklad o tom, ze sa tu nesmie ovoniavat jedlo? Alebo, ze mozte jest len pravou rukou, nefukat jedlo ak je horuce a moslimovia by dokonca nemali jest jedlo ak nie su hladni.
Viete si predstavit ake je pre mna tazke neovoniavat jedlo? Stale ked uz mam nos v tanieri a ohrnam nim si uvedomim, ze som na to zasa zabudla. No co uz, nezmenim kto som, no podstatne je, ze sa snazim.
Takze asi tolko.
Drzte prsteky, uz ma caka len kurz prvej pomoci, pripnut kridielka,vyblaznit sa na graduation party, zbalit kufor a letime.
Ozaj. A spominala som, ze som nasla svoju fotku v casopise? :D
Tento Bahrainik je niekedy uplne skvely.
Moj nadherny maly milovany ostrov.