reklama

Teamwork

V prvom rade sa chcem podakovat vsetkym, ktori tento moj blog citaju. Zacala som ho pisat viac menej kvoli priatelom, aby som nemusela kzdemu jednemu zvlast hovorit, ako si tu zijem, no som rada, ze dostavam pozitivne reakcie od mnohych inych ludi. Velmi milo ma prekvapili maily, ktore mi prisli, a v ktorych sa pytate preco uz par dni nepisem. Co sa teda vlastne zmenilo?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Urcite mozem za vsetkych nas povedat, ze sme si ovela blizsi. Nadviazali sme tu krasne kamaratstva, snazime sa pomahat si jeden druhemu a uz teraz viem, ze mi budu vsetci chybat, kedze zivot letusky nie le lahky. Sme vecne same. Respektive. Budeme. Uz teraz mi je troska smutno, pretoze pre mna tito ludkovia nie su uz len obycajni kolegovia. Ste pre mna ako rodina.

Preto si chcem uzivat kazdu minutku co sme spolu, aj ked to bohuzial tento tyzden nie je vobec mozne.

A preco?

Zacal nam trojtyzdnovy Safety and Emergency training. Takze od nedele som nemala cas ani na jedlo. Kazde rano zaciname kontrolovanim ulohy, ktoru dostaneme den predtym. Ta dnesna mi trvala "len" dve hodiny. 34 otazok a kazda musi byt zodpovedana od slova do slova. A aby toho nebolo predsa len malo. Kazdy den piseme test. Ano. Kazdy den. Tak si pekne sedime na treningu od osmej do obeda, kde sa ucime teoreticku cast a potom mame prakticku cast do stvrtej. Takze moja hlava sa pomaly nafukuje ako balonik, pretoze je plna novych dolezitych informacii a uz len cakam kedy praskne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Poobednajsi beh som presunula na piatu rano, pretoze je skoro sedem hodin vecer a ja som este len teraz zacala oddychovat. Potrebujem sa este navecerat a o deviatej uz chcem byt v posteli, pretoze sme vsetky neskutocne vycerpane. Predstavte si, ze cele doobedie pocuvate prednasky o vsetkych dolezitych pokynoch, ktore sa tykaju bezpecnosti a potom idete hasit realny poziar. Nevadi, ze ste predtym v zivote v rukach nedrzali hasiaci pristroj. Neskor idete behat v kyslikovych maskach v zadymenych miestnostiach, kde nie je svetlo. Prenasate svoje kolegynky z nosidiel, tahate svojich 95 kg kolegov po zemi a to vsetko s nalakovanymi nechtami, ucesom, v biznis obleceni a ruzom na perach. A to nepisem, ze kazdy ukon ma svoju presnu techniku, ktoru musime vediet od slova do slova na sto percent, ako teoreticky, tak aj prakticky. Okrem toho sme sa naucili mnoho ineho, ale je toho tak vela, ze to ani nepisem, pretoze uz na ucenie nechcem mysliet minimalne dve hodiny. Aj ked viem, ze o treningu sa mi bude este aj snivat.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zajtra nas caka opat bazenik, plavanie v obleceni a uz aj v vestach a ditching. Co je vlastne pristatie lietadla vo vode. Budeme sa krasne tahat z bazena na rafty a zachranovat jeden druheho.

No aj napriek tomu ake je to tu tazke, ze mame cas len na ucenie a spanok, mozem povedat len jedine. Toto je moje zivotne poslanie. Praca mojich snov. Trenuju ma tu na vsetko. Ako byt zdravotnou sestrou, poziarnickou, policajtkou. Kazdy den pocuvam, ze ak ohen nezabijem ja, zabije on mna. Ze ak neurobim presne do pismenka toto a tamto som mrtva ja, aj cela posadka.

Tato praca nesie so sebou vela zodpovednosti, ale ja viem, ze som sa prave pre toto narodila. Nie je to len o precestovani sveta, noseni jedla na palube, podavani kavy a o vzhlade. Na palube sa vam moze narodit novy cloviecik, hocikto moze zomriet. Hocico sa moze stat a su to veci, o ktorych (verte mi) nechcete vediet, tak si ich necham radsej pre seba. Caka ma este dlha cesta, kym sa dostanem do oblakov, no viem, ze ak tam uz budem, budem tuto pracu vykonavat svedomito, aby som predisla akemukolvek nestastiu a pomohla ludom ako sa len bude dat.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Uf. Tak asi tolko pre dnesok. Uvidime kedy sa dostanem k blogu opat. Uz sa idem konecne najest a pootravovat Moniku, pretoze sa nam uz troska oskrabava lak na nechtoch, tak sa o to musime postarat. Typicke letuskovske problemy. A to ani nevravim o tom, ze som si kvoli tomu vlhkemu vzduchu prestala zehlit vlasy a Miska tiez, takze tu chodime kucerave ako ovecky. Uvidime co nam povedia na dalsom groomingu.

Drzste mi prsty a kto ma chut, nech sa aj modli.

Danka Balogová

Danka Balogová

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som dcérou mojich skvelých rodičov a sestrou mojich úžasných súrodencov.Mám rada jednoduché veci a usmievavých ľudí. Ďalej milujem Boha, letectvo, šport, zvieratká, východ a západ slnka, pozorovanie mrakov na oblohe, keď ležím na deke v tráve a lozia po mne mravce. Tiež rada pijem horúci čaj v rukavičkách z termosky keď vonku mrzne, ovoniavam rozkvitnuté stromy a upokojujú ma poriadne búrky. Behávam maratóny, čítam knihy, rada pečiem a ešte radšej jem. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu